Fekálna transplantácia

Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT)

IPPM je exkluzívnym partnerom anglickej kliniky Taymount, ktorá je vo svete známa ako líder v oblasti poskytovania FMT (fekálnej mikrobiálnej transplantácie). Vďaka tomu môžeme ako jediná súkromná klinika v strednej Európe ponúknuť našim pacientom FMT terapiu na špičkovej úrovni a pomôcť im tak zrevitalizovať ich črevný ekosystém.

Gastrointestinálna mikrobiota, známa aj ako črevná flóra, pozostáva z niekoľkonásobne väčšieho počtu baktérií ako je celkový počet buniek ľudského tela. Tento komplexný ekosystém s jeho diverzitou a rozmanitosťou zohráva rozhodujúcu úlohu v regulácií fungovania celého ľudského tela.

Dnes je už známe, že rovnováha a rozmanitosť črevnej mikroflóry je jedným z hlavných predpokladov pre zdravý život. Naopak, strata tejto rovnováhy je prítomná u veľkého množstva nielen gastrointestinálnych, ale aj iných ochorení.

 

Čo je to transplantácia fekálnej mikroflóry?

Transplantácia mikroflóry je proces implantácie črevnej mikroflóry od zdravého donora do gastrointestinálneho traktu recipienta. Výsledkom je opätovné revitalizovanie črevnej flóry, nárast bakteriálnej diverzity a obnovenie optimálnej funkcie črevného systému. Zdravá črevná mikroflóra je získavaná zo stolice darcov a prechádza špeciálnym procesom filtrácie bez prítomnosti kyslíka. Na konci tohto procesu je tekutá suspenzia obsahujúca kompletnú, vyváženú črevnú flóru darcu bez tráviacich zvyškov a iného odpadu.

Hoci sa výskum v oblasti fekálnej transplantácie naplno rozbehol len v posledných rokoch, výsledky niektorých skorých štúdií ukazujú, že FMT má potencionálne klinické využitie u širokého spektra akútnych a chronických ochorení.

 

Existujúci výskum a klinické využitie FMT

Črevné infekcie spôsobené Clostridium difficile a inými patogénmi

K infekcií črevného systému baktériou Clostridium difficile dochádza pri premnožení tejto škodlivej baktérie v tráviacom trakte. Medzi symptómy ochorenia patria silné hnačky (niekedy aj s krvou), nevoľnosť, bolesti brucha, zvracanie a teplota.

Črevné infekcie spôsobené touto baktériou sú často veľmi rezistentné voči antibiotikám a u niektorých pacientov môžu napriek tejto liečbe pretrvávať až mesiace. Časté sú aj rekurrencie, kedy sa ochorenie opätovne vracia týždne/mesiace po liečbe. V takýchto prípadoch sa odporúča využitie fekálnej transplantácie. Klinické štúdie ukazujú, že fekálna transplantácia dokáže vyliečiť zápaly čreva spôsobené baktériou Clostridium difficile u viac ako 90% pacientov.1 Z tohto dôvodu je dnes FMT považované za najúčinnejšiu dostupnú liečbu rekurentných a rezistentných klostrídiových infekcií.

FMT bolo úspešne použité aj pri liečbe infekcí spôsobených inými patogénnymi baktériami. V práci Singha et al. (2018) bola fekálna transplantácia použitá ako experimentálna liečba infekcie spôsobenej baktériami Enterobacteriaceae produkujúcich enzým beta-laktamáza (ESBL), ktorý blokuje účinnosť antibiotík. Vďaka tomu sú tieto baktérie mimoriadne rezistentné voči liečbe antibiotikami. Výsledky ukázali, že už po aplikácii dvoch FMT implantátov došlo k úplnému vyliečeniu u 40% pacientov.2

Zápalové ochorenia čreva (IBD) - Ulcerózna kolitída a Crohnova choroba

IBD je chronické, auto-immunitné zápalové ochorenie, ktoré postihuje črevný trakt. Podľa lokalizácie zápalu v črevnom trakte sa ochorenie delí na Ulceróznu kolitídu alebo na Crohnovu chorobu.

Napriek tomu, že presná príčina vzniku tohto ochorenia nie je ešte stále známa, niektoré štúdie poukazujú na spojitosť medzi IBD a črevnou flórou. Konkrétne na zníženie diverzity črevnej flóry u pacientov s týmto ochorením. Naopak, zvýšenie diverzity črevnej mikroflóry u pacientov s IBD je spájané s navodením remisie a redukciou symptómov ochorenia.3

Keďže fekálna transplantácia patrí medzi najúčinnejšie spôsoby zvýšenia diverzity črevnej flóry, jej terapeutické využitie pri liečbe IBD skúmalo hneď niekoľko štúdii a tento výskum stále napreduje.

Hneď dve veľké randomizované štúdie, ktoré skúmali použitie  FMT na desiatkach pacientov s Ulceróznou kolitídou ukázali, že účinnosť tejto terapie pri navodení a udržaní remisie bola u pacientov s FMT  mnohonásobne vyššia ako pri kontrolnej skupine.4,5

K rovnakému záveru dospeli aj odborníci z detskej nemocnice Helen DeVos Children's Hospital v Michigane, ktorí zistili, že fekálne transplantácie vykonané formou klystíru boli u detí veľmi účinné, dobre znášané a prispeli k zvládnutiu prejavov Ulceróznej kolitídy.6

Pri Crohnovej chorobe sa zatiaľ na veľké, randomizované klinické štúdie čaká. Niekoľko menších štúdii však ukázalo, že FMT má potenciál pomôcť aj pri tomto ochorení. Príkladom je štúdia (Zhang et.al) z roku 2015, ktorá ukázala, že až u 23 z 30 (76.70%) pacientov s Crohnovou chorobou došlo po aplikácií FMT k navodeniu remisie alebo redukcii symptómov ochorenia.7

Syndróm dráždivého čreva (IBS) a chronická zápcha

Syndróm dráždivého čreva je ochorenie, ktoré podľa odhadov postihuje 10 – 15% populácie.8 Ide o najrozšírenejšie gastrointestinálne ochorenie charakterizovane nepríjemnými symptómami ako napríklad: nadúvanie, bolesti brucha, plynatosť, hnačky alebo naopak zápcha. IBS sa delí sa na rôzne typy podľa toho, či pacient trpí prevažne hnačkou alebo zápchou, pričom u niektorých pacientov sa tieto typy klinických symptómov postupne striedajú.

Podobne ako u iných ochorení črevného traktu (napr. IBD), aj u IBS čoraz viac štúdií poukazuje na spojenie medzi týmto ochorením a zložením črevnej mikrobioty. Pacienti s IBS majú napríklad vo všeobecnosti zníženú diverzitu črevnej mikroflóry  a tiež nižšiu prítomnosť prospešných kmeňov baktérii Lactobacilli a Bifidobacteria.8

Vzhľadom na tieto zistenia a vďaka potencionálnej schopnosti FMT navrátiť črevnú flóru späť do optimálneho stavu je FMT momentálne skúmaná ako nová a perspektívna forma liečby IBS.

Klinická, randomizovaná štúdia z roku 2018 skúmala účinnosť liečby FMT u desiatkach pacientov s IBS. Výsledky boli veľmi pozitívne - po 3 mesiacoch od začiatku liečby FMT došlo k zlepšeniu klinických prejavov až u 35 z 55 pacientov (65% úspešnosť).9

Vysoká úspešnosť liečby FMT bola preukázaná aj pri liečbe pacientov s dlhodobou zápchou. V inej štúdii sa až u 90% pacientov potvrdilo okamžité zlepšenie klinických symptómov po FMT terapii a zlepšenia pretrvávali aj niekoľko mesiacov po liečbe u 60% pacientov.10

Chronický únavový syndróm

Chronický únavový syndróm je ochorenie, ktoré sa prejavuje príznakmi ako únava, stres, smútok, strata motivácie alebo problémy so spánkom. Dôvod vzniku tohto ochorenia nie je ešte stále objasnený a všetko nasvedčuje tomu, že bude multifaktoriálne podmienený.

Dnes už existuje viacero dôkazov o tom, že ľudia trpiaci chronickým únavovým syndrómom majú narušenú rovnováhu črevnej mikroflóry, čo môže byť jedným z dôvodov vzniku tohto ochorenia.11 Pacienti s týmto ochorením veľmi často zároveň trpia aj syndrómom dráždivého čreva (IBS), čo je ďalší indikátor spojitosti medzi chronickým únavovým syndrómom a črevným systémom.12

Štúdia z roku 2012 (Borody et.al) sledovala účinnosť FMT u 60 pacientov s chronickým únavovým syndrómom, pričom väčšina pacientov tiež trpela klinickými symptómami IBS. K eliminácii alebo redukcii symptómov chronického únavového syndrómu došlo po liečbe FMT až u 70% pacientov. Zaujímavosťou je, že 12 pacientov bolo kontaktovaných o 15-20 rokov neskôr a 7 z nich uviedlo, že symptómy chronického únavového syndrómu sa u nich po liečbe FMT už nikdy nevystkytli. U zvyšných 5 došlo k recidíve ochorenia, ale až niekoľko rokov po liečbe FMT.13 Randomizované klinické štúdie skúmajúce účinnosť FMT pri únavovom syndróme aktuálne práve prebiehajú a ich výsledky by mali byť dostupne v najbližších rokoch.

Autoimunitné ochorenia (nepostihujúce črevný trakt)

Črevné mikroorganizmy sídliace v gastrointestinálnom trakte, poskytujú svojmu hostiteľovi zásadné výhody ovplyvňujúce jeho zdravie najmä reguláciou imunitnej homeostázy. Navyše sa nedávno ukázalo, že negatívne zmeny v rovnováhe črevných mikrobiálnych spoločenstiev môžu spôsobiť imunitnú dysreguláciu, čo vedie k autoimunitným poruchám.14 Záujem vedcov sa sústreďuje na procesy akými črevné mikroorganizmy regulujú vrodenú a adaptačnú imunitu, ktorých narušením dochádza ku vzniku systémových autoimunitných ochorení.

Niekoľko príkladov autoimunitných ochorení (okrem IBD) v ktorých sa potvrdila úloha črevnej flóry je:

  • Tyroitída (Hashimotov syndróm)15
  • Reumatoidna artritida16
  • Diabetes mellitus 1. typu (cukrovka)17
  • Psoriáza18
  • Systémový lupus erythematosus19

 

Ďalší výskum je však potrebný na to, aby bolo možné určiť, či FMT môže pri týchto ochoreniach skutočne pomôcť. Dovtedy si treba uvedomiť, že ide o experimentálnu terapiu bez garantovaného výsledku.

Neurologické ochorenia

Tráviaca sústava a mozog spolu neustále komunikujú prostredníctvom periférnej nervovej sústavy, hormónov a imunitného systému. Niektoré zložky črevnej flóry dokonca produkujú neurotransmitery, podobne ako naše neuróny. Takisto bolo nedávno zistené, že črevný trakt je priamo prepojený s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu.20

Nie je teda prekvapením, že aj pri neurologických ochoreniach boli zistené spojitosti medzi zmenami v črevnej flóre a príznakmi ochorenia. Napríklad u pacientov s Parkinsonovou chorobou dochádza v porovnaní so zdravými ľuďmi k stereotypným kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám v kompozícií črevnej mikrobiaty.21

Otázkou zostáva, akú úlohu v priebehu ochorenia tieto zmeny zohrávajú a či sú príčinou alebo len dôsledkom. Pri posudzovaní úspešnosti terapie FMT pri neurologických ochoreniach vychádzame zatiaľ len z malého množstva klinických údajov. Dostupné sú väčšinou len prípadové štúdie, klinické štúdie sú zatiaľ v štádiu príprav. V januári 2019 bola napríklad oznámená klinická štúdia, ktorá bude skúmať účinnosť FMT terapie u pacientov s Parkinsonovým ochorením.22

Z dostupných výsledkov spomenieme prípadovú štúdiu 3 pacientov s roztrúsenou sklerózou v pokročilom štádiu choroby, mobilných len pomocou invalidného vozíka. Hlavným dôvodom aplikácie FMT bola prítomnosť chronickej zápchy u všetkých 3 pacientov. Dosiahnuté výsledky boli však prekvapujúce. U všetkých troch pacientov došlo nielen k odstráneniu klinických symptómov zápchy, ale aj  k dramatickému zlepšeniu samotného neurologického stavu. Dvaja z 3 pacientov sa po FMT terapií opäť postavili na nohy a obnovili chôdzu.23

Aj keď sú výsledky vyššie spomenutej prípadovej štúdie veľmi pozitívne, je nutné zdôrazniť, že sa nejedná o klinickú štúdiu, nakoľko počet účastníkov bol veľmi malý.  Pre vyvrátenie alebo potvrdenie záverov je nutný ďalší klinický výskum. V súčasnosti aplikácia FMT terapie pri neurologických ochoreniach  patrí len do oblasti k experimentálnej podpornej terapie.  V žiadnom prípade nie je náhradou klasickej liečby, vedie potencionálne k zmierneniu symptómov a spomaleniu  priebehu ochorenia, nie však k jeho vyliečeniu.

Poruchy autistického spektra

Porucha autistického spektra (PAS) predstavuje skupinu porúch vývoja mozgu a je definovaná stereotypným správaním s nedostatkami v komunikácií a sociálnej interakcií. V roku 2012 bola odhadovaná prevalencia jej výskytu na 14,6 na 1000 detí vo veku 4 rokov.24

Identifikácia presného dôvodu vzniku PAS je však zložitá a dostupné liečebné metódy veľmi obmedzené. Predchádzajúce štúdie sa zamerali najmä na skúmanie možných genetických príčin, dysreguláciu imunitného systému, zápal, vplyvu toxických látok zo životného prostredia a črevnú mikroflóru.

Klinické závery ukazujú, že gastrointestinálne symptómy ako sú bolesti brucha, plynatosť, hnačka či zápcha sa u pacientov s PAS vyskytujú oveľa častejšie ako u zvyšku populácie. Zároveň bolo zistené, že deti s PAS, ktoré trpia gastrointestinálnymi problémami vykazujú horšie výsledky typických príznakov autizmu akými sú náladovosť, hyperaktivita a problémy so socializáciou.25,26 Aj preto je liečbe gastrointestinálnych symptómov u deti s PAS venovaná čoraz väčšia pozornosť.

Niekoľko klinických štúdií dokázalo, že u pacientov s autizmom sa zloženie črevnej flóry výrazne odlišuje v porovnaní so zdravou populáciou. Napríklad bolo zistené, že pacienti s PAS ktorí trpia zápchou majú zvýšené zastúpenie konkrétnych kmeňov baktérii, ako napríklad Escherichia/ShigellaClostridium. Naopak, zastúpenie iných bakteriálnych kmeňov bolo často znížené.27

V súčasnosti sa výskum zameriava na využitie FMT pri liečbe PAS na základe predpokladu, že FMT môže normalizovať črevnú mikroflóru u pacientov a znižovať tak GI symptómy.28

Nedávna klinická štúdia uskutočnená v roku 2017 túto hypotézu potvrdila v praxi. FMT terapia bola aplikovaná u 18 deti s PAS vo veku od 7 do 16 rokov. Všetky deti zároveň trpeli črevnými ťažkosťami. Výsledky štúdie preukázali, že po FMT terapií došlo v priemere až k 80% redukci gastrointestinálnych symptómov typu zápcha, hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Oveľa prekvapivejšie bolo však zistenie, že po FMT u detí došlo k výraznej redukcii symptómov spojených s PAS, akými sú napríklad náladovosť, hyperaktivita, letargia, stereotypné správanie a problémy s rečou a komunikáciou. Výsledkom bolo, že priemerný mentálny vek (meraný na základe klinickej škály VABS-II) u týchto detí po terapií stúpol o 1.4 roka a tieto pozitívne zmeny pretrvávali aj 2 mesiace po ukončení FMT liečby.28

Napriek veľmi pozitívnym prvotným výsledkom je doležíte podotknúť, že využitie FMT terapie u detí s PAS je úplne nový koncept a ide zatiaľ len o experimentálnu liečbu. Ďalšie klinické štúdie sú nevyhnutne potrebné na to, aby sa potvrdila účinnosť FMT pri tejto diagnóze, najmä u detí bez tráviacich ťažkostí.

Ochorenia žlčových ciest a pečene

Fekálna transplantácia bola nedávno experimentálne použitá na liečbu zápalu žlčových ciest (cholangitída) s veľmi pozitívnymi výsledkami. Malá pilotná štúdia z roku 2017 skúmala účinnosť FMT u 6 pacientov s chronickou cholangitídou. U 3 zo 6 pacientov došlo po aplikácií FMT k 50% zníženiu hladiny enzýmu ALP v krvi, čo je marker poukazujúci na zlepšenie funkcie pečene. Tieto pozitívne zmeny boli zároveň sprevádzané zmenami v skladbe črevnej flóry a zvýšením diverzity mikrobiómu.29

Využitie FMT pri iných ochoreniach pečene je momentálne predmetom experimentálneho skúmania. Štúdia z roku 2017  popisuje experimentálne použitie FMT pri liečbe pacientov s cirhózou pečene a hepatickou encefalopatiou. Výsledkom bolo „zníženie hospitalizácií, zlepšenie kognitívnych funkcii a zlepšenie črevnej diverzity“.30 Ďalšia klinická štúdia skúmajúca využitie FMT pri cirhóze pečene aktuálne prebieha.31

Obezita, diabetes a metabolický syndróm

Na rozvoji a radikálnom náraste obezity a metabolického syndrómu sa podieľajú spoločne genetické predispozície a environmentálne faktory. Veľké množstvo klinických štúdií potvrdilo, že črevné mikoorganizmy hrajú dôležitú úlohu v rozvoji obezity a s ňou asociovaných symptómov ako je napríklad metabolický syndróm. Zistilo sa taktiež, že štíhli a obézni jedinci majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu.32,33

Aj preto je FMT jednou z potenciálnych nových foriem terapie pri liečbe týchto ochorení. Štúdia z roku 2017 skúmala účinnosť FMT u pacientov s metabolickým syndrómom. Výsledky ukázali, že po transplantácií mikroflóry od zdravých, chudých darcov došlo približne u polovici pacientov k pozitívnym zmenám v ich stave.34

Momentálne prebieha klinická štúdia na 20 pacientoch, ktorá skúma účinnosť FMT terapie pri obezite. Výsledky sa očakávajú  na konci roku 2019.35

Alergie a intolerancie

Podľa správy vydanej americkou Národnou lekárskou knižnicou baktérie, ktoré prirodzene obývajú náš tráviaci trakt, môžu hrať úlohu v prevencií vzniku  alergií a zároveň sa  podieľať na ich liečbe a eliminácií. Dôležitou úlohou črevných baktérií je ich účasť na aktivácií slizničného imunitného systému, aby sa zabránilo prechodu alergénov priamo do krvi.36 Možné využitie FMT terapie pri liečbe alergii je momentálne predmetom výskumu. V Spojených štátoch napríklad práve prebieha klinická štúdia pri ktorej vedci skúmajú účinnosť FMT pri liečbe ľudí so silnou alergiou na arašidy.37

Iné ochorenia

Tento zoznam obsahuje len niektoré z ochorení, na ktoré bola alebo môže byť použitá FMT terapia. Výskum v tejto oblasti rýchlo napreduje a nové zistenia o role črevnej flóry pri rôznych ochoreniach a klinických využitiach FMT neustále pribúdajú. Odporúčame preto, aby si všetci naši pacienti urobili vlastný prieskum o FMT a ich ochorení a rozhodli sa, či je liečba pre nich vhodná. Navyše, ak si nie ste istí, či má FMT terapia vo Vašom konkrétnom prípade význam, neváhajte nás kontaktovať a my Vám radi poradíme.

 

Ako to funguje?

Na základe spolupráce s anglickou klinikou Taymount Vám zaručíme poskytnutie tých najlepších mikrobiálnych implantátov, ktoré v súčasnosti existujú. 

Proces začína dôkladným výberom zdravého darcu (donora). Darcovia podliehajú dôkladnému a pravidelnému zdravotnému vyšetreniu, ktoré zahŕňa širokú škálu markerov  vrátane infekčných chorôb ako HIV alebo žltačka. Súčasťou tohto procesu je aj skúmanie dedičných predispozícií darcov, pričom darcovia so zvýšeným rizikom vzniku rôznych ochorení sú v tejto fáze vyradení.

Darcovia zároveň dodržiavajú zdravý životný štýl a organické vyvážené stravovanie, čo zabezpečuje, že ich črevný ekosystém je na optimálnej, vyváženej úrovni. Aby sa zistilo či mikrobiota darcu naozaj spĺňa všetky parametre, darcovia pravidelne podstupujú rozbor črevnej flóry/mikrobiómu. Analyzované sú rôzne parametre, ako napríklad kompozícia a diverzita ich črevnej flóry. Stolica donorov je taktiež dôkladne analyzovaná, aby sa vylúčila prítomnosť parazitov a patogénov. Na ďalšie spracovanie ide len stolica, ktorá spĺňa všetky striktné parametre a obsahuje vyváženú a rozmanitú črevnú flóru.

Na rozdiel od iných poskytovateľov FMT, u nás nevyužívame čerstvú, nespracovanú stolicu donora. Stolica donora je v špeciálnych anaeróbnych podmienkach filtráciou kompletne zbavená odpadového materiálu akými sú napríklad tráviace zvyšky, odlúpené epiteliálne bunky donorovskej črevnej sliznice, hlien, hormóny a podobne. Výsledkom sú tekuté implantáty, ktoré obsahujú len črevnú mikrobiotu, čo výrazne redukuje potencionálne zdravotné riziká a vedlašie účinky FMT liečby.

Ďalším krokom je hlboké zmrazenie implantátov na ich neskoršie použitie, ktoré prebieha v laboratórnych podmienkach. Transplantáty sa skladujú a kontrolujú tak, aby sa zaistila nepretržitá bezpečnosť a ich kvalita. Každý implantát je aplikovaný najskôr 3 mesiace od jeho spracovania, keďže niektoré choroby, ako napríklad HIV, majú niekoľkomesačnú inkubačnú dobu. Takže len potom ako bol darca otestovaný prvý krat, a potom znovu o 3 mesiace neskôr, sú implantáty z jeho/jej stolice použité na liečbu. Riziko prenosu infekcie cez implantát je tak zredukované prakticky na nulu.

Proces implantácie transplantátu  prebieha prostredníctvom malého rektálneho katétra. Pre správne rozloženie aplikovaného materiálu  sa používa špeciálna masáž, polohovanie a krátky oddych na lôžku. Procedúra je bezbolestná a samotná implantácia trvá len niekoľko minút. Celá terapia trvá 1 až 2 týždne, v závislosti od počtu aplikovaných implantátov.

 

Čo nasleduje po FMT?

Aj keď je fekálna transplantácia velký krok k obnoveniu zdravého črevného systému, my FMT vnímame len ako jednu časť skladačky. V IPPM sa zameriavame na komplexný liečebný program, ktorý je zameraný na optimalizáciu črevnej mikroflóry, na liečbu a revitalizáciu epiteliálnej vrstvy črevnej sliznice ako aj komplexnú úpravu životného štýlu. Snažíme sa o vytvorenie celkového protokolu revitalizácie čreva. Počas priebehu terapie Vám poradíme ako sa starať o svoju novú optimalizovanú črevnú flóru aj po návrate domov, aby sme Vám pomohli udržať si zdravý črevný systém dlhodobo po FMT liečbe.

 

 Ako postupovať v prípade záujmu?

Ak máte záujem podstúpiť liečbu FMT v IPPM, prosím kontaktujte nás vyplnením formulára v kontaktnej sekcii. Nezabudnite uviesť Vaše meno, správnu e-mailovú adresu a telefónne číslo a stručný opis Vašich zdravotných tažkostí. Následne Vás budeme kontaktovať prostredníctvom poskytnutej e-mailovej adresy na ktorú Vám odošleme viac informácií o postupe liečby. Pre všetkých záujemcov o FMT ponúkame taktiež bezplatnú vstupnú konzultáciu, osobne, telefonicky alebo cez Skype.

Zdroje

1. Gough, E., Shaikh, H. and Manges, A. (2011). Systematic Review of Intestinal Microbiota Transplantation (Fecal Bacteriotherapy) for Recurrent Clostridium difficile Infection. Clinical Infectious Diseases, [online] 53(10), pp.994-1002. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22002980.
2. Singh, R., de Groot, P., Geerlings, S., Hodiamont, C., Belzer, C., Berge, I., de Vos, W., Bemelman, F. and Nieuwdorp, M. (2018). Fecal microbiota transplantation against intestinal colonization by extended spectrum beta-lactamase producing Enterobacteriaceae: a proof of principle study. BMC Research Notes, [online] 11(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5863815/.
3. Gong, D., Gong, X., Wang, L., Yu, X. and Dong, Q. (2016). Involvement of Reduced Microbial Diversity in Inflammatory Bowel Disease. Gastroenterology Research and Practice, [online] 2016, pp.1-7. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5198157/.
4. Paramsothy, S., Kamm, M., Kaakoush, N., Walsh, A., van den Bogaerde, J., Samuel, D., Leong, R., Connor, S., Ng, W., Paramsothy, R., Xuan, W., Lin, E., Mitchell, H. and Borody, T. (2017). Multidonor intensive faecal microbiota transplantation for active ulcerative colitis: a randomised placebo-controlled trial. The Lancet, [online] 389(10075), pp.1218-1228. Available at: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736%2817%2930182-4/fulltext.
5. Yan, L. (2016). Role of intestinal microbiota and fecal microbiota transplantation in inflammatory bowel disease. World Chinese Journal of Digestology, [online] 24(9), p.1386. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4971820/#B37.
6. Kunde, S., Pham, A., Bonczyk, S., Crumb, T., Duba, M., Conrad, H., Cloney, D. and Kugathasan, S. (2013). Safety, Tolerability, and Clinical Response After Fecal Transplantation in Children and Young Adults With Ulcerative Colitis. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition, [online] 56(6), pp.597-601. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23542823.
7. Cui, B., Feng, Q., Wang, H., Wang, M., Peng, Z., Li, P., Huang, G., Liu, Z., Wu, P., Fan, Z., Ji, G., Wang, X., Wu, K., Fan, D. and Zhang, F. (2014). Fecal microbiota transplantation through mid-gut for refractory Crohn's disease: Safety, feasibility, and efficacy trial results. Journal of Gastroenterology and Hepatology, [online] 30(1), pp.51-58. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25168749.
8. Distrutti, E., Monaldi, L., Ricci, P. and Fiorucci, S. (2016). Gut microbiota role in irritable bowel syndrome: New therapeutic strategies. World Journal of Gastroenterology, [online] 22(7), pp.2219-2241. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4734998/.
9. Johnsen, P., Hilpüsch, F., Cavanagh, J., Leikanger, I., Kolstad, C., Valle, P. and Goll, R. (2018). Faecal microbiota transplantation versus placebo for moderate-to-severe irritable bowel syndrome: a double-blind, randomised, placebo-controlled, parallel-group, single-centre trial. The Lancet Gastroenterology & Hepatology, [online] 3(1), pp.17-24. Available at: https://www.thelancet.com/journals/langas/article/PIIS2468-1253(17)30338-2/fulltext.
10. Borody, T., Brandt, L. and Paramsothy, S. (2014). Therapeutic faecal microbiota transplantation. Current Opinion in Gastroenterology, [online] 30(1), pp.97-105. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3868025/.
11. Nagy-Szakal, D., Williams, B., Mishra, N., Che, X., Lee, B., Bateman, L., Klimas, N., Komaroff, A., Levine, S., Montoya, J., Peterson, D., Ramanan, D., Jain, K., Eddy, M., Hornig, M. and Lipkin, W. (2017). Fecal metagenomic profiles in subgroups of patients with myalgic encephalomyelitis/chronic fatigue syndrome. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://link.springer.com/article/10.1186/s40168-017-0261-y.
12. Aaron, L., Herrell, R., Ashton, S., Belcourt, M., Schmaling, K., Goldberg, J. and Buchwald, D. (2001). Comorbid clinical conditions in chronic fatigue. Journal of General Internal Medicine, [online] 16(1), pp.24-31. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1495162/.
13. Borody, Thomas J; Nowak, Anna and Finlayson, Sarah. The GI microbiome and its role in Chronic Fatigue Syndrome: A summary of bacteriotherapy. Journal of the Australasian College of Nutritional and Environmental Medicine, Vol. 31, No. 3, Dec 2012: 3-8. Available at: https://search.informit.com.au/documentSummary;dn=119626231492520;res=IE...
14. Wu, H. and Wu, E. (2012). The role of gut microbiota in immune homeostasis and autoimmunity. Gut Microbes, [online] 3(1), pp.4-14. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3337124/.
15. Zhao, F., Feng, J., Li, J., Zhao, L., Liu, Y., Chen, H., Jin, Y., Zhu, B. and Wei, Y. (2018). Alterations of the Gut Microbiota in Hashimoto's Thyroiditis Patients. Thyroid, [online] 28(2), pp.175-186. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29320965.
16. Zhong, D., Wu, C., Zeng, X. and Wang, Q. (2017). The role of gut microbiota in the pathogenesis of rheumatic diseases. Clinical Rheumatology, [online] 37(1), pp.25-34. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28914372.
17. Xie, X. and Yue-xin, D. (2018). The role of gut microbiota in the development of type 1 diabetes. Gastroenterology & Hepatology: Open Access, [online] 9(3). Available at: https://medcraveonline.com/GHOA/GHOA-09-00304.
18. Yan, D., Issa, N., Afifi, L., Jeon, C., Chang, H. and Liao, W. (2017). The Role of the Skin and Gut Microbiome in Psoriatic Disease. Current Dermatology Reports, [online] 6(2), pp.94-103. Available at: https://link.springer.com/article/10.1007/s13671-017-0178-5.
19. Katz-Agranov, N. and Zandman-Goddard, G. (2017). The microbiome and systemic lupus erythematosus. Immunologic Research, [online] 65(2), pp.432-437. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28233089.
20. Breit, S., Kupferberg, A., Rogler, G. and Hasler, G. (2018). Vagus Nerve as Modulator of the Brain–Gut Axis in Psychiatric and Inflammatory Disorders. Frontiers in Psychiatry, [online] 9. Available at: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2018.00044/full.
21. Scheperjans, F., Aho, V., Pereira, P., Koskinen, K., Paulin, L., Pekkonen, E., Haapaniemi, E., Kaakkola, S., Eerola-Rautio, J., Pohja, M., Kinnunen, E., Murros, K. and Auvinen, P. (2014). Gut microbiota are related to Parkinson's disease and clinical phenotype. Movement Disorders, [online] 30(3), pp.350-358. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25476529.
22. Clinicaltrials.gov. (2019). Fecal Microbiota Transplantation for Parkinson's Disease - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://www.clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT03808389 [Accessed 20 Feb. 2019].
23. Borody TJ, Leis SM, Campbell J, Torres M, Nowak A. Fecal microbiota transplantation (FMT) in multiple sclerosis (MS) [abstract]. Am J Gastroenterol 2011;106:S352.
24. Christensen, D., Bilder, D., Zahorodny, W., Pettygrove, S., Durkin, M., Fitzgerald, R., Rice, C., Kurzius-Spencer, M., Baio, J. and Yeargin-Allsopp, M. (2016). Prevalence and Characteristics of Autism Spectrum Disorder Among 4-Year-Old Children in the Autism and Developmental Disabilities Monitoring Network. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics, [online] 37(1), pp.1-8. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26651088.
25. Chaidez, V., Hansen, R. and Hertz-Picciotto, I. (2013). Gastrointestinal Problems in Children with Autism, Developmental Delays or Typical Development. Journal of Autism and Developmental Disorders, [online] 44(5), pp.1117-1127. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3981895/.
26. Adams, J., Johansen, L., Powell, L., Quig, D. and Rubin, R. (2011). Gastrointestinal flora and gastrointestinal status in children with autism – comparisons to typical children and correlation with autism severity. BMC Gastroenterology, [online] 11(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21410934.
27. Strati, F., Cavalieri, D., Albanese, D., De Felice, C., Donati, C., Hayek, J., Jousson, O., Leoncini, S., Renzi, D., Calabrò, A. and De Filippo, C. (2017). New evidences on the altered gut microbiota in autism spectrum disorders. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5320696/.
28. Kang, D., Adams, J., Gregory, A., Borody, T., Chittick, L., Fasano, A., Khoruts, A., Geis, E., Maldonado, J., McDonough-Means, S., Pollard, E., Roux, S., Sadowsky, M., Lipson, K., Sullivan, M., Caporaso, J. and Krajmalnik-Brown, R. (2017). Microbiota Transfer Therapy alters gut ecosystem and improves gastrointestinal and autism symptoms: an open-label study. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://microbiomejournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40168-016-0225-7.
29. Allegretti, J., Kassam, Z., Carrellas, M., Timberlake, S., Gerardin, Y., Pratt, D. and Korzenik, J. (2017). Fecal Microbiota Transplantation Improves Microbiome Diversity and Liver Enzyme Profile in Primary Sclerosing Cholangitis. American Journal of Gastroenterology, [online] 112, p.S539. Available at: https://www.eventscribe.com/2017/wcogacg2017/ajaxcalls/PosterInfo.asp?efp=S1lVTUxLQVozODMy&PosterID=115563&rnd=0.408761.
30. Bajaj, J., Kassam, Z., Fagan, A., Gavis, E., Liu, E., Cox, I., Kheradman, R., Heuman, D., Wang, J., Gurry, T., Williams, R., Sikaroodi, M., Fuchs, M., Alm, E., John, B., Thacker, L., Riva, A., Smith, M., Taylor-Robinson, S. and Gillevet, P. (2017). Fecal microbiota transplant from a rational stool donor improves hepatic encephalopathy: A randomized clinical trial. Hepatology, [online] 66(6), pp.1727-1738. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28586116.
31. Bsg.org.uk. (2019). Now recruiting: Trial of Faecal Microbiota Transplantation (FMT) in Cirrhosis (PROFIT-01). [online] Available at: https://www.bsg.org.uk/resource/now-recruiting-trial-of-faecal-microbiot... [Accessed 20 Feb. 2019].
32. Turnbaugh, P., Hamady, M., Yatsunenko, T., Cantarel, B., Duncan, A., Ley, R., Sogin, M., Jones, W., Roe, B., Affourtit, J., Egholm, M., Henrissat, B., Heath, A., Knight, R. and Gordon, J. (2008). A core gut microbiome in obese and lean twins. Nature, [online] 457(7228), pp.480-484. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19043404/.
33. Bessesen, D. (2007). Human gut microbes associated with obesity. Yearbook of Endocrinology, [online] 2007, pp.163-165. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17183309/.
34. Kootte, R., Levin, E., Salojärvi, J., Smits, L., Hartstra, A., Udayappan, S., Hermes, G., Bouter, K., Koopen, A., Holst, J., Knop, F., Blaak, E., Zhao, J., Smidt, H., Harms, A., Hankemeijer, T., Bergman, J., Romijn, H., Schaap, F., Olde Damink, S., Ackermans, M., Dallinga-Thie, G., Zoetendal, E., de Vos, W., Serlie, M., Stroes, E., Groen, A. and Nieuwdorp, M. (2017). Improvement of I. Sensitivity after Lean Donor Feces in Metabolic Syndrome Is Driven by Baseline Intestinal Microbiota Composition. Cell Metabolism, [online] 26(4), pp.611-619.e6. Available at: https://www.cell.com/cell-metabolism/fulltext/S1550-4131(17)30559-4.
35. Clinicaltrials.gov. (2019). Fecal Microbiota Transplantation for the Treatment of Obesity - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT02741518 [Accessed 20 Feb. 2019].
36. Mazzocchi, A., Venter, C., Maslin, K. and Agostoni, C. (2017). The Role of Nutritional Aspects in Food Allergy: Prevention and Management. Nutrients, [online] 9(8), p.850. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5579643/.
37. Clinicaltrials.gov. (2019). Evaluating the Safety and Efficacy of Fecal Microbiota Transplant in Peanut Allergic Patients - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT02960074 [Accessed 20 Feb. 2019].